Na profile píšeš, že žiješ medzi Maui a Aljaškou. Ako vyzerá takýto život v praxi? Čo ťa drží na oboch miestach a ako sa líši každodenný život na Havaji a Aljaške?
Posledné dva roky som strávila letnú sezónu na Aljaške, a keď tam začali mrazy a zatvárali cesty, vrátila som sa naspäť domov na Maui do tepla. Aljaška je úplne iný svet – neskutočná sloboda, je to posledný divoký západ, kde neexistujú pravidlá a každý si takpovediac robí, čo chce. Fascinuje ma to a veľmi rada sa tam vraciam. Skoro všetci nosia za opaskom revolvery, z nudy sa chodí strieľať do lesa, je tu veľká komunita zlatokopov, ktorí majú zážitky ako z filmu. To je zas úplne opačný životný štýl ako na Havaji. Sú to dva protipóly, úplne odlišné reality, odlišné navzájom a odlišné aj od zvyšku USA.
Čo ťa na živote na Maui najviac prekvapilo? Je niečo, čo si si pred odchodom predstavovala úplne inak – či už v mentalite ľudí, práci, cenách alebo na samotnom „island life“?
Nepredstavovala a neočakávala som v podstate nič, keďže som to neplánovala a všetko sa udialo spontánne. Avšak, ak si napríklad v niečom dobrý, ľudia to tu vedia rýchlo oceniť a dá sa tu pomerne rýchlo postupovať vyššie. Nerobia sa až také rozdiely v tom, kto čo robí, ako u nás na Slovensku. Hlavne, že niečo vieš.
Vážia si manuálnu prácu a je veľmi dobre ohodnotená. Ceny sú vyššie, ale s tým treba rátať. Rýchlo som si zvykla na to, že nikto sa nikam neponáhľa. Všade je pokoj, ľudia sú spokojní, usmievaví a relaxujú. Na druhej strane, kvôli tomu im občas dlhšie trvá, kým sa rozbehne nejaký projekt alebo dostaneš na niečo odpoveď. Na Slovensku sa každý stále niekam ponáhľa a ani nevie kam. Keď idem niekam na úrad, mám pocit, že tú tetu neskutočne otravujem, veľmi jasne mi to dá najavo. Je stresujúce sa len niečo opýtať. Na Havaji sú na úradoch milí a ochotní.
Čo podľa teba funguje na Havaji lepšie než na Slovensku a čo, naopak, výrazne horšie? Je niečo zo Slovenska, čo ti po rokoch na ostrove začalo chýbať viac, než si čakala?
Podľa mňa si ľudia na Havaji dokážu užívať život oveľa viac ako na Slovensku. Chápem, že je to tropický raj a ľahko sa mi to hovorí. Hovorím však všeobecne o prístupe k životu. Sú vďační, otvorení, spokojní. U nás aj v lete nepočúvam nič iné, len že je až príliš teplo a mohlo by už spŕchnuť. V zime je zas príliš zima. Stále je nejaký problém, a keď nie je, tak sa nájde.
Mám pocit, že sa nevieme na chvíľu zastaviť a užiť si moment. Keď si ale odmyslím tie nervózne tety na úradoch, tak musím povedať, že na Slovensku sa ľahšie a hlavne lacnejšie vybavujú veci. Zdravotníctvo a vzdelanie máme oveľa lacnejšie a prístupnejšie, mnohokrát aj lepšie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneA čo mi začalo chýbať? Ročné obdobia.
Zažila si na Maui nejakú absurdnú, vtipnú alebo nepríjemnú situáciu, pri ktorej si si povedala, že toto by sa na Slovensku jednoducho nestalo?
Ak na ceste zadržia policajti nejaké auto, okamžite tam príde ďalších päť áut a vyzerá to tam ako z filmu, pritom by úplne stačilo jedno.
Moja osobná skúsenosť je taká, že raz som skončila v nemocnici, tuším kvôli obličkovým kameňom. Videli ma asi traja rôzni doktori, urobili sono a dali infúzie. Bola som tam asi päť hodín. O mesiac mi začali chodiť účty a vyšplhali sa na 13 000 dolárov. Riešilo sa to rok, cezo mňa ako prostredníka medzi poisťovňami. Na konci som už mala dokonca vymáhača dlhov, ktorému som musela dokazovať, že je to už dávno zaplatené, no nikto mu to nepovedal. Veľmi nepríjemná skúsenosť, poisťovne by mali vedieť komunikovať medzi sebou.
Musím sa však podeliť aj o príjemný zážitok. Pred pár rokmi som robila jednej pani tetovanie hennou, bola krásne upravená, rozprávali sme sa a pochválila som jej náušnice. Boli perleťové, veľmi sa jej hodili. Hodinu po tom, čo odišla, sa vrátila, podala mi malé vrecúško, že to je pre mňa, usmiala sa a rýchlo odišla. Kúpila mi veľmi podobné perleťové náušnice, len v inom tvare.
Plánuješ na Havaji zostať dlhodobo, alebo si vieš predstaviť návrat na Slovensko či život niekde inde? Čo by muselo rozhodnúť o tom, kde napokon zakotvíš?
Za môj domov považujem Maui. Myslím, že som už zakotvila. Na Slovensku si nedokážem predstaviť žiť dlhodobo, ale možno niekde v Európe áno. Možno Madeira, Korzika alebo Taliansko. Asi jediný faktor, ktorý by ma prinútil byť bližšie k domovu, by boli okolnosti týkajúce sa zdravia mojich rodičov.
