Keď sa dnes prechádzaš po uliciach slovenských miest, na hlavách ich obyvateľov môžeš vidieť kadejaké úkazy – strakaté pastelové farby, dlhočizné dredy, vojenské zostrihy či nekompromisné mullety. Takáto sloboda pri výbere účesov ale vôbec nie je samozrejmosťou.
Už najstaršie náboženské texty ľuďom diktovali, akým spôsobom si majú upravovať vlasy a brady. Podľa tradičných zvykov rozličných kultúr boli určité účesy vyhradené pre slobodné ženy a po sobáši si museli zvoliť štýl zodpovedajúci vydatej žene. Fúzy či brada zasa definovali dospelosť mužov.
Svoje preferencie mali takmer všetky totalitné režimy minulosti aj súčasnosti, ktoré sa vždy nasilu snažia vytvoriť „nového človeka“. Prísne dirigovanie toho, čo sa smie nosiť a čo je nevhodné, je väčšinou dielom ideologických naťahovačiek, niekedy ale tieto predpisy môžu mať aj praktické dôvody. Pozrime sa na zvláštne zákony, ktoré sa týkajú vlasov a brád.
Krátkovlasý sen albánskeho diktátora
Enver Hodža (Hoxha) bol albánsky komunistický diktátor, ktorý nebol veľmi šikovný v zahraničnej politike – dokázal si znepriateliť Juhosláviu aj Sovietsky zväz, na pár rokov sa stal spojencom Číny, až kým sa mu nesprotivila aj politika Pekingu. Najznámejším počinom Hodžu je výstavba obrovského množstva obranných bunkrov, ktorými je dodnes posiata celá krajina – tie mali zastaviť možnú inváziu zo strany Juhoslávie, krajín NATO či ZSSR a jeho spojencov.
Ako typický komunistický autokrat sa Hodža vyžíval v brutálnom prenasledovaní politických odporcov a diktovaní aj tých najtriviálnejších detailov života obyčajných ľudí. Celoplošne zakázal vyznávanie náboženstiev aj západnú kultúru, teda filmy, módu a hudbu pochádzajúcu z kapitalistických štátov.
Počas Hodžovej vlády muži nesmeli mať vlasy dlhšie ako štyri centimetre a do nemilosti sa dostali aj brady. Obmedzenie sa týkalo aj všetkých osôb prichádzajúcich z cudziny. Na letisku v hlavnom meste Tirana bol preto vždy k dispozícii holič, ktorý dokázal zahraničné návštevy kedykoľvek upraviť na albánske pomery. Musel to byť celkom lukratívny flek…
Vlasatci ohrozujú socialistické zriadenie v Československu!
Ani komunistický režim v Československu nedovolil svojim obyvateľom nosiť na hlavách to, čo chcú. V priebehu 60. rokov sa v krajine spopularizoval dlhovlasý rebelský look, inšpirovaný hippies a rockermi zo západu. Takzvaní „vlasatci“ dosť hlasno pohŕdali politikou KSČ a vláda ich verejnosti prezentovala ako problematických vagabundov.
Nebolo ničím výnimočným, ak mali dlhovlasí muži zakázaný vstup do MHD, reštaurácií či divadiel. Bojovo naladení príslušníci Verejnej bezpečnosti nemali problém vlasatcov zatýkať a násilím ich strihať v celách predbežného zadržania. V roku 1966 Bezpečnosť spustila masívnu akciu, počas ktorej boli tisíce vlasáčov ostrihaných a mnohí z nich dokonca skončili vo väzení. Skutočne zmysluplné narábanie s prostriedkami štátu!
Tieto nariadenia nemali vždy jasnú oporu v legislatíve a nie vždy boli prísne vymáhané. Často slúžili len ako zámienka na to, aby mohli príslušníci Verejnej bezpečnosti šikanovať nedostatočne socialisticky naladených obyvateľov. Tvrdosť reakcie úradov väčšinou závisela čisto len od toho, kto sa kedy ako vyspal. Prenasledovanie vlasatých mužov sa z Československa vytratilo spolu s pádom komunistického režimu v roku 1989.
Strihajme si vlasy v súlade so socialistickým životným štýlom!
Severná Kórea je v súčasnosti učebnicovým príkladom totalitného štátu a tento stalinistický skanzen je zdrojom mnohých neuveriteľných správ. Pri senzačných titulkoch treba byť vždy troška skeptický, pretože pravdivosť príbehov z izolovanej krajiny sa len ťažko potvrdzuje. Medzi overenými divnými správami z KĽDR sa objavila kampaň propagujúca „socialistické účesy“.
Getting a haircut in the DPRK; "Hairstyles people see in S.Korean dramas are regarded to be stylish in North Korea" https://t.co/3iaUeaBqYq pic.twitter.com/isKtXbnlGn
— NK NEWS (@nknewsorg) March 23, 2017
Niekoľkodielny program severokórejskej štátnej televízie v rokoch 2004-2005 vyzýval občanov, aby nosili len štátom schválené účesy. Použitá bola pri tom silne vedecká argumentácia – rast dlhých vlasov údajne človeka pripravuje o dôležité živiny a dlhovlasá osoba osprostieva. Nie je možné jednoznačne potvrdiť, akými pravidlami sa v súčasnosti riadi úprava vlasov v tejto uzavretej krajine a či za nevhodné účesy hrozia sankcie.
Vlasy ako nástroj rasistickej politiky
Juhoafrickú republiku dodnes prenasleduje strašiak rasistickej politiky apartheidu, ktorá bola zrušená len v roku 1994. Bieli a čierni obyvatelia mali veľmi jasne definované práva a povinnosti na základe svojho rasového pôvodu. Nie je prekvapením, že vládnuca biela menšina si ukrojila väčšiu časť z koláča práv a černochom zasa nechala kopu povinností.
Súčasťou balíčka rasistických zákonov bol aj zákaz rasového miešania. Belosi a černosi žili prísne oddelene a nemohli sa medzi sebou sobášiť. Keďže všetci vieme, aká je ľudská nátura, tento zákaz sa mnohým dvojiciam podarilo obísť a v krajine sa objavovali deti, ktoré mali jedného rodiča bieleho a druhého čierneho. Ako si s nimi poradili úrady?
V Južnej Afrike sa na identifikáciu rasy používal tzv. ceruzkový test. Jeho podstata znie absurdne hlúpo: osobe sa do vlasov vložila ceruzka – pokiaľ spadla na zem, osoba bola klasifikovaná ako biela, ak sa vo vlasoch udržala, človek bol oficiálne černoch. Tento značne nespoľahlivý test sa spoliehal na fyzické rozdiely medzi jemnými belošskými vlasmi a hustými, často kučeravými vlasmi černochov.
„Neprofesionálne afro“
Medzi národné športy Američanov nepochybne patria aj súdne spory. Obyvatelia USA sú schopní žalovať kohokoľvek za čokoľvek. Niekedy sú tieto obvinenia oprávnené, inokedy totálne hlúpe. Krajina má dlhú históriu súdnych sporov týkajúcich sa diskriminácie na základe vlasov. Väčšina týchto konfliktov má rasový podtext.
Po zrušení otroctva museli americkí černosi čakať dlhých sto rokov na to, aby sa dočkali úplnej rovnoprávnosti. Aj napriek veľkým úspechom v boji za občianske práva sa ešte aj dnes môže stať, že černochom unikajú pracovné príležitosti. Nie je to kvôli farbe ich pokožky, ale kvôli vlasom. Sú známe prípady so súdnou dohrou, keď černošské účesy, ako napríklad typické afro, nevyhovujú dress codom firiem a sú označené za „neprofesionálne“.
V reakcii na množiace sa prípady súdnych sporov z tejto oblasti prijala v rokoch 2019 a 2020 šestica amerických štátov špeciálne zákony. Prvý z nich, kalifornský Crown Act, vo svojej formulácii zakazuje diskrimináciu „prirodzených účesov“ etnických menšín a má za cieľ výrazne uľahčiť život občanom, ktorí na svojich hlavách nosia dredy, afro alebo iné účesy.
Nevyhovujúce brady
Z dejín je dobre známy príbeh o tom, ako ruský cár Peter strihal veľmožom brady. Na začiatku 18. storočia sa Rusko snažilo priblížiť západnej Európe a modernizovať sa. Jedným zo znakov sileného pokroku bola aj likvidácia dlhých brád, ktorými ruskí šľachtici disponovali. Cár Peter ich vnímal ako nemoderný prežitok zo starých čias. Tí, ktorí sa odmietli oholiť, museli za svoju bradu platiť daň.
Ťažká situácia pre brady v armáde
Môžeme povedať, že aj v súčasnej dobe v istých kontextoch čelia bradáči diskriminácii. Najlepšie to vidieť v prostredí ozbrojených síl a bradatí muži (asi aj ženy?) nemôžu slúžiť v armáde. Platí to aj v mnohých liberálnych štátoch a väčšinou to má praktické dôvody – vo frontových podmienkach môže brada predstavovať hygienické riziko a zároveň narúša tesnenie nasadenej plynovej masky.
V Indii, v USA a v Kanade majú výnimku zo zákazu nosenia brady príslušníci náboženskej komunity sikhov. Sikhom viera prikazuje neustále nosiť bradu a nasadený turban a nariadenia ozbrojených síl v týchto štátoch im to umožňujú aj počas služby. Harjit Sajjan, súčasný minister obrany Kanady, je dokonca sám sikhom a turban a brada ho sprevádzajú počas všetkých oficiálnych aktivít. Treba povedať, že mu to fakt sekne!
Zaujímavým prípadom sú koaličné vojská nasadené v Afganistane. Predpisy väčšiny vojsk zúčastnených v misii ISAF nepovoľujú nosenie brady, ale služba v Afganistane predstavuje výnimku. Miestna kultúra považuje hustú bradu za znak mužnosti a dospelosti a západní vojaci sa preto neholia, aby boli domácimi obyvateľmi pozitívnejšie vnímaní.
„Hrádza proti islamizmu“
Mnohé krajiny s prevažne moslimskou populáciou dlhé brady zakazujú z náboženských príčin. Výnimočne ostražité sú stredoázijské postsovietske republiky, ktoré sa obávajú vzostupu radikálneho islamu. Za jeden zo symbolov radikálnych siekt a teroristických skupín sú v týchto štátoch vnímané masívne brady.
Bežní obyvatelia aj vládne inštitúcie pristupujú k ich majiteľom veľmi podozrievavo a policajné zložky sa neboja tvrdo zasiahnuť. Riaditeľ Uzbeckej tajnej služby bradatých mužov explicitne označil za riziko pre národnú bezpečnosť. Väčšinou totiž ide o vyznávačov saláfizmu, radikálneho sunitského hnutia, ktoré požaduje návrat do čias proroka Mohameda – teda do siedmeho storočia nášho letopočtu.
Tadžikistan sa s bradáčmi nemazná a vyhlásil im otvorenú vojnu. Prezident ich vo verejnom prejave odsúdil a miestne úrady odmietajú mužom s dlhou bradou vystaviť doklady (napríklad cestovné pasy). Veľmi časté sú prípady, keď sú muži násilne ostrihaní policajtmi. Aj napriek tomu všetkému mnohí odvážni muži nosia kratšie a dobre udržiavané brady a dúfajú, že kvôli tomu nedostanú po papuli.
