Už odjakživa sa každá žena snažila predstavovať ideál krásy ako pre mužov, tak i pre seba. No v minulosti boli praktiky na dosiahnutie tohto banálneho cieľa naozaj zvrátené…
Nebezpečná farba na vlasy
Farbenie vlasov je ešte aj v dnešnej dobe veľmi nebezpečný biznis, najmä pre expertov, ktorí nezveria svoju korunu krásy do rúk odborníka a potom skončia s vlasmi a lá storočná vidiecka metla. Plus všetky tie odvážne farby od krikľavo ružovej až po trávovo zelenú vyvolávajú v generácii dôchodcov chuť buchnúť ťa paličkou po hlave. Avšak začiatkom 19. storočia bola táto procedúra v rebríčku nebezpečných počinov na ešte vyššej priečke.
Ženy používali farbivá, ktoré obsahovali dusičnan strieborný či olovo a oba tieto prvky pôsobili nepriaznivo ako na pokožku a samotné vlasy, tak i na ich pľúca. Okrem toho, výsledky boli vždy veľmi nepredvídateľné, človek v tom čase nemohol nikdy s určitosťou povedať, či bude hriva vo výsledku čierna alebo oranžová.
Vražedné pleťové krémy
Hoci majú hnedé fliačiky na tele honosný názov „znamienka krásy“, ženám v minulosti sa krásne nezdali. Keďže pojmy ako „odstránenie laserom“ či „chirurgický zákrok“ vtedy ešte neboli veľmi v móde, museli sa nechcených výrastkov zbavovať inak. Najlepšie sa im osvedčili krémy s prímesou ortute a kyanidu – ktorý efektívne zbavil pokožku od akejkoľvek neželanej pigmentácie. Neostalo to však bez následkov a ženy používajúce tieto prípravky na svete dlho nepobudli. Predčasne totiž umierali na otravu ortuťou.
Toxická lícenka
Cinabarit je minerál v chemickej terminológii nazývaný aj sulfid ortutnatý, ktorý sa vďaka svojej červenkastej farbe v minulosti hojne využíval v oblastiach dekoratívnej kozmetiky. Najznámejšie sú asi lícenky – tie nesmeli chýbať v kozmetickej taštičke žiadnej parádnice zo starovekej Číny či Japonska. Lenže ako sme sa už dozvedeli v predošlom bode (a hádam nie len tam), akákoľvek forma ortute je vysoko toxická. Vdychovanie výparov z tohto produktu spôsobovalo otravu.
Tabletky na chudnutie
Rovnako ako dnes, aj ženy minulých storočí sa opakovane snažili nájsť spôsob, akým schudnúť. Ideálne bez zbytočnej námahy či obmedzovania sa v jedle. Lebo nežné pohlavie má odpradávna vo svojej biologickej podstate zakorenené snahy o nižšiu hmotnosť, no drepy nevoňali nikomu. Preto sa na trhu objavili tabletky z pásomnice, ktoré ženy užívali. A čuduj sa svete, naozaj sa aj zbavili nadbytočnej hmotnosti. Až neskôr sa však prišlo nato, koľko negatívnych vedľajších účinkov táto skrášľovacia medicína mala. Od hnačiek a zvracania, cez únavu a migrény, až po celkové oslabenie imunitného systému. Nuž, pre krásu sa trpí a pre veľkosť XS dvojnásobne.
Šaty z jemného flanelu
Šaty robia človeka a tento výrok rozhodne neovláda len módne rozhodnutia dnešnej generácie. Aj keď krátke tričká a prievan na krížoch nie je práve to najšťastnejšie riešenie, aké mladé baby 21. storočia môžu v zime zvoliť, s tým, do čoho sa navliekali ženy z Viktoriánskej éry sa to dá len ťažko zrovnávať. Krásne šaty či nočné košele boli nevyhnutnosťou, pokiaľ sa chceli slečny páčiť, no nie všetky si ich mohli dovoliť.
Jemný flanel sa teda častokrát nahrádzal lacnejšou verziou, ktorá bola síce na pohľad nerozoznateľná od originálu, no mala chybičku krásy. Tento materiál bol extrémne horľavý. Stačilo, aby sa človek odetý v napodobeninách dostal do čo i len minimálneho kontaktu s ohňom a galiba bola na svete. Nebezpečné bolo dokonca i držať sviečku.
Žraločie zuby
Iný kraj, iný mrav a rozhodne aj iné štandardy, čo sa krásy týka. Napríklad v Indonézii považovali za krásnu ženu takú, ktorá mala zbrúsené zuby. Týmto činom sa snažili vzhľadovo priblížiť svoj chrup k tomu žraločiemu. Avšak brúsenie zubov bolo veľmi bolestivé a nebezpečné, keďže sa pri zákroku mohli do úst zaniesť všakovaké baktérie. Tamojšie ženy sa tým však nenechali odradiť a ešte dodnes v týchto končinách možno nájsť výnimky, ktoré mučivú procedúru dobrovoľne absolvujú.
Ozdobené zuby
Experimenty v ústnej dutine boli očividne v minulosti veľmi in. Okrem zbrusovania zubov v Indonézii totiž „skrášľovali“ svoj úsmev aj ženy Mayskej civilizácie. Tie sa však nesnažili podobať žiadnemu morskému predátorovi a namiesto toho si do zubov vkladali zlato a rôzne drahé kamene. Daňou za – podľa nich – príťažlivé ústa bolo opäť utrpenie, keďže vŕtanie dier na umiestnenie drahokamov nemalo s príjemným nič spoločné. Podľa miestnych žien to stálo zato, lebo práve takéto ozdôbky v zuboch značili hojnosť v rodine.
Deformácia lebky
V období staroveku boli ideály atraktivity diametrálne odlišné od tých našich. Jasným dôkazom toho sú aj lebky, ktoré archeológovia objavujú takmer po celej Amerike. Tieto lebky nemajú prirodzený tvar a omnoho viac ako ľudskú hlavu pripomínajú nadrozmerné čapaté vajce.
Predpokladá sa, že ženám už od detstva uväzovali okolo hlavy hrubé motúzy, prípadne sa obkladali drevenými latami, a to všetko len preto, aby mali vo výsledku hlavu ako nepodarený Phineas. Samozrejme, že takéto zvrátené praktiky neostali bez následkov a okrem očividnej deformácie mozgu tieto deti dokonca umierali.
Sťahovanie pŕs
V stredoveku muselo byť ženské telo absolútne asexuálne – malé boky, takmer neexistujúce prsia, drobné ruky aj nohy a úzke pery. S niektorými aspektami sa toho veľa robiť nedalo, no čo sa hrude týkalo, ľudia prišli so „skvelým“ riešením, ako zabrániť jej rozvoju. Už od útleho detstva si ženy obväzovali pevným kusom látky miesto, kde mali v budúcnosti vyrašiť prsníky. Sťahovanie praktizovali až do dospelosti alebo respektíve do doby, kedy sa prsné žľazy úplne prestali vyvíjať.
Tehotenstvo
V minulosti bolo poslanie ženy na tomto svete jasné a dané – starať sa o domácnosť a rodiť deti. Preto sa práve tehotenstvo stalo hlavným symbolom ženskej krásy a žena, ktorá nebola v požehnanom stave sa za príťažlivú nepovažovala ani náhodou. Existovali teda len dva spôsoby ako tomuto štandardu krásy vyhovieť. Buď rodiť deti ako jabloň alebo sa aspoň tváriť, že tomu tak je.
Boli ženy, ktoré si zvolili prvú alternatívu, no boli aj ženy, ktoré sa radšej upísali životu s umelým tehotenským bruškom skrytým pod šatami. Tak či onak, obe tieto možnosti boli veľmi nepriaznivé pre ich chrbticu.
Zdroj: brightside.me
Titulná fotka: wikimedia.org
