Produktivita má dnes vlastnú estetiku. Má svoj jazyk, svoje rituály, všade vidíš ľudí, ktorí „idú bomby“. Majú jasne definované zvyky – vstávajú o piatej, na všetko majú aplikácie, pijú matchu, zapisujú si ciele, robia si to-do listy. A ty máš pocit, že keď nebudeš robiť to isté, prehráš.
Lenže je tu jeden problém. Veľa z týchto návykov nevedie k lepšiemu životu. Vedie len k tomu, že vyzeráš ako človek, ktorý má život pod kontrolou. Zvonku produktívny. Zvnútra vyžmýkaný. Toto sú zvyky, ktoré sa tvária ako produktivita, no často ťa ničia viac než samotná práca.
Byť stále dostupný
Odpovedať hneď. Vždy. Na všetko. V práci aj mimo. Máš pocit, že keď neodpovieš do piatich minút, si nezodpovedný človek. Toto nie je produktivita. Toto je úzkosť. A postupne sa z nej stane životný štýl. Mozog nikdy nevypne. Vždy čaká na ďalší podnet. A presne to vyčerpáva najviac.
Multi-tasking, ktorý znie ako superschopnosť
Otvoriť si notebook, popri tom odpovedať na správy, do toho si pustiť podcast a ešte riešiť, čo bude na večeru. Toto vyzerá ako výkon. V realite to je chaos. Multi-tasking nie je superschopnosť. Je to spôsob, ako rozbiť pozornosť na kúsky. A keď to robíš dlhodobo, prestaneš sa vedieť sústrediť aj na jednu vec.
Preplnený to-do list ako dôkaz, že „niečo robíš“
To-do list vie byť super. Ale len do momentu, kým sa z neho nestane trest. Keď si každý deň napíšeš dvadsať vecí a stihneš päť, nebudeš sa cítiť produktívne. Budeš sa cítiť neschopne. Aj keď si za deň spravil viac než dosť. Len si si nastavil podmienky tak, že nikdy nebudeš spokojný.
Začínať deň so sociálnymi sieťami „len na chvíľu“
Otvoríš telefón. Pozrieš pár vecí. A zrazu je preč pol hodina. V mozgu nastáva chaos. A až potom ideš „fungovať“. Lenže už nejdeš od nuly. Ideš z mínusu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
