Pracovať aj vtedy, keď už nemáš energiu
Produktivita nie je o tom, koľko vydržíš. Je o tom, ako dobre funguješ. No veľa ľudí ide na silu. Aj keď už majú hlavu úplne mimo. Aj keď sú podráždení. Aj keď ich telo dáva jasné signály, že stačilo. A potom to skončí tak, že nie si hrdina. Si vyhorený človek, ktorý nevie vypnúť ani na dovolenke.
Pretvárať oddych na projekt
Najväčšia lož moderného sveta je, že aj oddych musí byť efektívny. „Dnes si oddýchnem tak, že si dám jogu, meditáciu, prechádzku, journaling, zdravú večeru a skin care.“ To už nie je oddych. To je ďalší to-do list. Oddych nie je výkon. Oddych je právo. A niekedy je najlepší oddych len ležať a nič nerobiť bez pocitu viny.
Odkladať jedlo, vodu a toaletu, lebo „ešte toto“
Toto pozná každý. Ešte dopíšem mail. Ešte dokončím úlohu. Ešte dorobím prezentáciu. A zrazu si dve hodiny nepil a rozmýšľaš, prečo ťa bolí hlava. Toto nie je disciplína. Toto je zanedbávanie základných potrieb. A keď si na to zvykneš, tvoje telo ti to vráti. Únavou, stresom, podráždenosťou, nespavosťou.
Mať výčitky, keď nič nerobíš
Najväčší zabijak hlavy nie je práca. Je to vina. Vina za oddych. Vina za pauzu. Vina za to, že si človek. Ak si nevieš oddýchnuť bez toho, aby si mal v hlave hlas „mal by si“, tak tvoje telo síce leží, ale myseľ stále pracuje. A to je presne ten typ únavy, ktorý sa nedá dospať.
Skutočná produktivita nie je o tom, že stále niečo robíš. Je o tom, že robíš dôležité veci s hlavou, ktorá nie je v permanentnom preťažení. A možno najproduktívnejšie, čo môžeš niekedy spraviť, je prestať sa tváriť, že musíš fungovať nonstop. Lebo človek nie je stroj.
