Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Streda 22.5.2024
sk
Júlia
, Juliana
cz
Emil
Premium odznak
Zdroj: ©Archív manželov Jurášekovcov

Slováci žijú na Madeire: Po voľbách sa nám ozývajú ľudia a pýtajú sa, aký je život v zahraničí. Syn tu má úplnú voľnosť

Akú zeleninu na ostrove nekúpiš?

Slovenskí manželia Andrea a Matej Jurášekovci už vyše roka žijú na ostrove Madeira, ktorý patrí Portugalsku. Mnoho vecí ich doviedlo k rozhodnutiu opustiť Slovensko, no ostrov navštívili prvýkrát počas svadobnej cesty a úplne ich očaril.

V rozhovore s Andreou sa dozvieš, čo sa jej osobne najviac páči na Madeire, ale aj to, čo jej tam chýba a ako finančne náročný je tam život. Ak ťa zaujíma, ako sa žije na tomto malom raji obklopenom oceánom, čítaj ďalej.

Na Madeiru chodia zvyčajne Slováci len na dovolenku. Vy ste sa tam však usadili. Povedz nám, ako vám v hlavách skrsol nápad, že to bude práve Madeira? Ako dlho tam už žijete?

Aj my sme na Madeiru prišli najskôr iba na dovolenku. Bolo to v roku 2022. Prišli sme sem vtedy na tri týždne a bola to vlastne naša svadobná cesta, aj keď to bolo až dva roky po svadbe. Keď sme mali svadbu, bola pandémia a cestovať sa nedalo. Pozvali nás sem známi, tak sme si tu dali rovno tri týždne, chceli sme všetko precestovať.

Madeira sa nám veľmi zapáčila. Manžel už po troch dňoch hovoril, že sa sem ideme sťahovať. U mňa to bolo trošku komplikovanejšie. V hlave som mala Španielsko, pretože ovládam jazyk a muž sa tiež učil po španielsky. O zahraničí sme sa teda rozprávali už predtým, vedeli sme, že by sme chceli vyskúšať život v cudzej krajine. A až Madeira nás presvedčila. Vtedy sme si povedali, že to ideme skúsiť, pretože kedy inokedy?

Náš syn mal vtedy 10 mesiacov a situácia v Bratislave bola taká, že sme žili v dvojizbovom byte v Cubicone. Mali sme za sebou už niekoľko debát o tom, že časom budeme potrebovať väčší byt. Ceny však boli hrozné, úplne na vrchole, a my sme nechceli celý život robiť na hypotéku. Politická situácia na Slovensku bola tiež všelijaká, síce lepšia ako teraz, ale už vtedy sa to zvrhávalo. Všetky tieto body dokopy spôsobili to, že sme sa rozhodli presťahovať na Madeiru. A žijeme tu už vyše roka.

Čo sa vám tam najviac páči? Čo teba osobne najviac očarilo na tomto ostrove?

Najviac nás tu očarili ľudia. Sú veľmi otvorení a priateľskí. Najmä v tých menších dedinách sú veľmi milí, ústretoví, stále sa prihovárajú.

Postupne sa Madeira dostáva do povedomia, všetko sa tu začína rozvíjať a ľudia, ktorí kedysi odišli za pracou, sa vracajú domov. Ľudia tu zbožňujú deti, často nám len tak prinesú trs banánov ci avokádo. Staré panie sedia na lavičkách a vždy sa tešia, keď vidia, že ide náš Mišo.

Kvety, ktoré som v Bratislave pestovala v byte, tu bežne rastú v prírode, ci už obrovské strelície, monstery, rôzne druhy paliem, papradí, nádherne obrovské hortenzie. Je to tu doslova raj, človek sa cíti ako v botanickej záhrade. Veľmi rada chodím na domáce trhy, kde dostaneš či už ovocie, zeleninu alebo aj kvety za smiešne peniaze.

Archív manželov Jurášekovcov

Jedna z vecí, ktorá nás dostala najviac, je jednoduchosť tunajšieho života. Mam pocit, že ľudia tu nepotrebujú toho tak veľa. Nenaháňajú sa za všetkým. Všetko má svoj čas. A myslím, že aj my sa do toho pomaličky dostávame.

Naša trpezlivosť tu dostáva riadne zabrať

Samozrejme, nikde nie je nič len ružové. Čo ťa možno prekvapilo v tom horšom zmysle slova? Vytkla by si niečo životu na tomto ostrove?

Vybavovačky na úradoch sú naša menej obľúbená činnosť na ostrove. Tiež sa tu stretnete s byrokraciou, ale na druhej strane sú zamestnanci veľmi milí. Aj keď im to niekedy trvá večnosť. Naučili sme sa, že vždy treba prísť a snažiť sa rozprávať po portugalsky, aj keď to úplne nezvládate. Oni sa potom väčšinou zmilujú a prepnú do angličtiny. Už však máte plusový bodík a ide to tak nejak ľahšie.

Ďalšou vecou je nedostupnosť služieb. Veľa vecí musíte objednávať priamo z kontinentu – z Portugalska. Čo znamená, že musíte čakať. Na nábytok či materiál na prerábku domu čakáte niekedy aj 1-2 mesiace. Naša trpezlivosť tu dostáva riadne zabrať, ale nič iné nám nezostáva. Mám pocit, že sme niekedy jediní, kto sa nad tým pozastavuje, lebo pre miestnych je to úplne normálne a v poriadku.

Archív manželov Jurášekovcov
Čo hovoríš na tamojšiu kuchyňu, ako si ju môžeme predstaviť? Ktoré jedlo ti tam zatiaľ najviac chutilo?

Keďže Madeira je ostrov v oceáne, tunajšia kuchyňa sa skladá najmä z rýb, morských plodov a čerstvého ovocia, ktoré si tu pestujú. Ich typické jedlo sa volá „lapas“, je to niečo medzi slimákmi a mušľami. Zoškrabávajú ich zo skál v oceáne a potom to pripravia iba na panvici a pofŕkajú bylinkovým maslom s cesnakom a citrónom.

Neviem sa toho prejesť

Konzumuje sa to s ich typickým chlebom, ktorý jedia na celom ostrove, volá sa bolo de caco – je to okrúhly kysnutý chlieb v tvare placky. Podávajú ho v každej reštaurácii, či už plnený alebo len opečený a potretý cesnakovo-bylinkovým maslom. Z rýb je typická espada – dlhá ryba podobná úhoru, ktorá sa najčastejšie podáva s opečeným banánom a marakujovou omáčkou. Marakuju tu nájdete takmer úplne vo všetkom.

Pre tunajšiu kuchyňu je typická aj espetada – hovädzí špíz z jemného steakového mäsa ochuteného bobkovým listom, soľou a cesnakom. Tradičná verzia je napichnutá priamo na vavrínovom dreve a ugrilovaná na ohni.

Archív manželov Jurášekovcov

Z nápojov je typická poncha. Je to alkoholický napoj pripravený z domácej pálenky z cukrovej trstiny, čerstvej ovocnej šťavy, najčastejšie citrónovej či pomarančovej, a trstinového cukru alebo medu. Portugalsky koláčik pastel de nata tu tiež nájdete v každej kaviarni. Snažím sa ho už rok prejesť, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo.

Majú tu tiež mnoho druhov banánov. Pestujú tu jeden, ktorý je v porovnaní s normálnym banánom, aký poznáme, menší a tučnejší. Volá sa banana-maçã a má jemnejšiu, citrónovejšiu chuť.

Škôlka tu funguje od 8. rána do 6. večer

Spolu s manželom tam je s vami aj váš malý syn. Ako sa tam páči jemu? Ako vyzerá jeho deň v škôlke na ostrove?

Deti zvyknú chodiť do škôlky/jaslí už od polroka, pretože materská je tu krátka a ženy sa vracajú do práce. Cely systém je tu nastavený inak a ľudia to berú normálne. Náš Michal chodí do škôlky od septembra, čiže od dvoch rokov. Začínajú ráno od ôsmej a môže tam byť do 18:00. V triede má viacero spolužiakov z iných krajín, primárne rozprávajú po portugalsky, ale učia sa aj po anglicky.

Do škôlky sa vždy teší. Pomerne rýchlo sa adaptoval aj napriek tomu, že keď nastupoval, nevedel po portugalsky vôbec nič. V dedinke, kde žijeme, máme tiež kamarátov z rôznych častí sveta. Susedia sú z Texasu, ďalší kamaráti sú zo Švédska, Kanady, Rumunska, Talianska či Rakúska. Deti môžu pobehovať po uliciach, pretože prístup do dediny je pre autá obmedzený.

Malý Mišo má úplnú voľnosť. Častokrát ujde z domu do vedľajšieho baru a nájdem ho tam s miestnymi popíjať pomarančový džús, či kontrolovať rybičky v akváriu, alebo sa naháňa s ďalšími deťmi na ihrisku. Podľa mňa si to maximálne užíva. Verím, že raz nám bude vďačný, že odmalička rozpráva minimálne troma jazykmi.

Archív manželov Jurášekovcov
Stretli ste sa tam už s nejakými Slovákmi či Čechmi, ktorí tam tiež odišli za životom?

Áno, máme tu spomínaných známych, ktorí nás na Madeiru pozvali, a vďaka nim sme vlastne tu. Samozrejme, stretli sme aj iných Slovákov, aj keď ich tu nie je až tak veľa. Poznáme asi 3-4 rodiny, čo sú tu. Sú tu aj nejakí Česi a Poliaci. Hlavne po parlamentných voľbách, ale aj teraz po prezidentských sa nám ľudia viac ozývajú a pýtajú sa, aký je život v zahraničí. Takže uvidíme, možno ešte nejakí Slováci prídu. (smiech)

Ako je to s pracovnými ponukami na ostrove? Čomu sa venujete vy?

Pracovný trh sme si úplne nepreklepli, iba čo vieme od miestnych, tak to nie je také ružové. Sú tu nejaké pracovné možnosti, ale nie ideálne pre nás a ani pre ľudí zo Slovenska, ktorí by sem chceli prísť. Väčšina ľudí, čo sa sem presťahovala, sú digitálni nomádi. Madeira je známa digitálnym nomádstvom. Život na Madeire nie je vyslovene lacný, ale podobný ako na Slovensku. A keď sem príde niekto, kto pracuje pre zahraničnú spoločnosť, tak tu má veľmi dobrý životný štandard.

Čo sa týka nás, my sme opustili naše práce na Slovensku a povedali si, že tu začneme odznova. Manžel sa venuje sociálnym sieťam a Slovákom, ktorí chcú prísť na Madeiru. Snaží sa im poradiť s ubytovaním, požičaním auta a podobne.

Mojím snom je mať kaviareň

Naším hlavným príjmom však budú apartmány, ktoré teraz dokončujeme. Peniaze, ktoré sme získali predajom bytu v Bratislave, sme tu investovali do kúpy domu. Prerobili sme ho a vznikli štyri menšie ubytovacie jednotky. Dúfam, že o mesiac budú hotové a budeme ich ponúkať na prenájom.

V hlave máme aj ďalšie nové projekty. Minulý rok sme pomáhali organizovať jednu svadbu. Ja som sa na Slovensku venovala práve organizovaniu eventov, takže aj toto ma láka. Keď sme sem prišli, veľmi mi tu chýbala kaviareň s dobrou kávou. V Bratislave je na výber mnoho podnikov s kvalitnou a výberovou kávou, tu, v čase, keď sme sem prišli na svadobnú cestu, boli tak 2-3 kaviarne.

Teraz je ich tu možno o pár viac, ale bola to veľká diera na trhu. Baví ma piecť a mojím snom je mať malú kaviareň, kde si budem piecť a budeme mať výberovú kávu. Išli sme sem s tým, že si tu otvoríme kaviareň. Avšak, veľmi sa nám pomenili plány a, našťastie, kaviareň sa nekonala, pretože si neviem predstaviť, ako by sme to zvládli.

Archív manželov Jurášekovcov
Ako finančne náročný je život na Madeire? Koľko tam stojí priemerne život jednej osoby (aspoň odhad – približne ceny ubytovania, potravín)?

Čo sa týka potravín, je to dosť podobné ako na Slovensku. Služby sú tiež cenovo podobné ako u nás.

Nájom je tu však drahší ako na Slovensku. Vzhľadom na platy, ktoré tu ľudia zarobia, je to dosť vysoká cena. Keďže sem však prišli digitálni nomádi, ktorí majú príjmy zo zahraničia, tak mnohí miestni, ktorí vlastnia nehnuteľnosti, prispôsobili ceny k ich platom.

Na Madeire ešte nie ste až tak dlho. Nezapochybovali ste niekedy, či ste sa rozhodli správne? Čo vám najviac chýba zo Slovenska?

Myslím si, že človek, nech už je na Slovensku alebo v zahraničí, vždy rozmýšľa nad tým, že ak by niečo spravil inak, čo by teraz bolo. Aj my rozmýšľame, aké by to bolo, keby sme zostali na Slovensku. Vždy sa však zhodneme na tom, že v tej chvíli nám to dávalo zmysel. Doteraz sme šťastní, že sme to tak spravili, pretože to bolo niečo, čo sme chceli. Takže sme tu, učíme sa, posúvame a zatiaľ je to super.

Určite nám najviac chýbajú kamoši a rodina. To je asi v živote to najdôležitejšie. Musím však povedať, že moji a manželovi rodičia sa prinútili vďaka nám viac lietať. Beriem to ako plus pre nich, pretože cestovanie je jedna z vecí, ktorá dokáže človeka formovať a ukazovať mu iný pohľad na svet, čo je u nás na Slovensku dosť žiadané.


Tagy:

Nicolette Ftáčková
Vyštudovala som žurnalistiku a moja láska k písaniu sa zrodila už v detstve, keď som sa zvykla zavrieť do izby a hodiny písať rôzne príbehy. Zaujíma ma aktuálne dianie doma i v zahraničí, no môj záber tém je veľmi široký. Rada píšem o zaujímavých ľuďoch a hľadám inšpiratívne príbehy. Spoločenské a LGBTI+ témy sú mi blízke.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.