Hoci si to neuvedomujeme, mnohé z obľúbených filmov od Disneyho majú zaujímavý pôvod. Príbehy, ktoré stoja za rozprávkami nášho detstva, až také ružové nie sú, či už ide o srdcervúci koniec malej morskej víly Hansa Christiana Andersena, alebo brutálne zúfalstvo Popoluškiných nevlastných sestier v rozprávke bratov Grimmovcov.

V tomto článku ti predstavíme príbehy stojace za princeznami, ktorým dal Walt Disney nezabudnuteľnú podobu. Nejde len o tradované rozprávky, inšpiráciu hľadal Disney na rôznych miestach, od mytológie cez klasické romány až po historické udalosti a postavy dejín.

Snehulienka (1937)

Snehulienka a sedem trpaslíkov sa stala Disneyho prvým animovaným celovečerným filmom. Svetu ju predstavili v roku 1937, no jej námet existuje pravdepodobne už od stredoveku. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že Snehulienka pochádza z Nemecka. V pôvodnom nemeckom príbehu sa zlá kráľovná v skutočnosti volá kráľovná Grimhilde, čo by mohlo byť toho dôkazom.

Aj keď ide o krásny príbeh so šťastným koncom, v skutočnosti „rozprávka“ o Snehulienke taká pekná nie je. Nemecký historik Eckhard Sander zverejnil totiž kontroverzný článok, v ktorom tvrdil, že objavil dôkazy, že príbeh o Snehulienke hovorí o udalosti zo 16. storočia.

Konkrétne by malo ísť o nemeckú grófku Margarete von Waldeck, ktorá zomrela záhadne, pravdepodobne po otrave. S Disneyho príbehom to má spoločné napríklad to, že keď mala 16 rokov, nevlastná matka ju prinútila odísť z domu. Trpaslíci v príbehu mohli byť inšpirovaní malými ľuďmi, ktorí pracovali v baniach jej otca.

Ďalšou inšpiráciou môže byť aj príbeh Marie Sophie von Erthal, ktorá bola dcérou nemeckého princa zo 17. storočia. Máriin život sa v mnohom prelína s Disneyho Snehulienkou. Vychovávala ju nevlastná matka, o ktorej sa vedelo, že nemá rada svoje nevlastné deti. Zaujímavé je, že v dome vraj mala aj „hovoriace zrkadlo“, ktoré je dodnes uložené v múzeu v Spessart.

Oproti Disneyho spracovaniu rozprávky sa pôvodný príbeh ale líši vo viacerých veciach, ktoré určite nie sú vhodné pre malé deti. Po prvé, kráľovná v rozprávke bratov Grimmovcov nechcela vnútorné orgány Snehulienky len ako dôkaz, že je naozaj mŕtva.

Chcela ich zjesť, aby sa stala najkrajšou ženou v celej krajine. Lovec jej vraj priniesol srdce zvieraťa, no v pôvodnom príbehu to boli pľúca a pečeň. Snehulienku z ríše mŕtvych nepriniesol späť bozk od princa.

Ten si ju totiž chcel zobrať do zámku a sklenenú rakvu s jej telom vystaviť ako umelecké dielo. Počas prepravy ale jeden zo sluhov zakopol a stratil rovnováhu, čím sa uvoľnil kúsok otráveného jablka z jej hrdla a ona ožila.

Keď kráľovná zistila, že princezná žije, vybrala sa na svadbu. Keď uvidela Snehulienku, prinútila ju, aby si obula rozžeravené železné topánky a tancovala v nich, kým nezomrela.