Práve vďaka nemu môžeme sedieť za počítačmi a pracovať na nich. Britský matematik, logik, kryptograf, filozof a zakladateľ modernej informatiky Alan Turing bol však hlavne vojnový hrdina, ktorý počas druhej svetovej vojny významným spôsobom prispel k dešifrovaniu nacistických kódovaných správ Enigma.
Samotná vojna sa tým skrátila o niekoľko rokov, pričom boli zachránené milióny životov. Turingov život však skončil tragicky. Bol totiž gay, čo bolo vo vtedajšej Veľkej Británii trestným činom.
Mladosť a prvá láska
Alan Mathison Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne. Jeho rodičmi boli Julius Mathison a Ethel Sara Stoney. Alan mal ešte jedného staršieho brata. Už ako dieťa vykazoval vysokú inteligenciu, mal rád šach, ale príliš neholdoval športovým hrám. Jeho talent sa však veľmi rýchlo rozvíjal. Už ako šestnásťročný pochopil práce Alberta Einsteina.
Študoval na internátnej škole v Sherborne, kde sa zoznámil so spolužiakom Christopherom Morcomom. Ten vynikal podobným talentom ako Turing, Alan tak získal verného priateľa, s ktorým mohol rozoberať najrôznejšie vedecké teórie. Boli si veľmi blízki a Turingovi životopisci sa zhodujú, že práve Morcom bol Alanovou prvou láskou.
Christopher Morcom však v roku 1930 ako 19-ročný zomrel na tuberkulózu a jeho smrť sa na Turingovi silno podpísala. So žiaľom sa snažil vyrovnať zahĺbením sa do práce v oblasti matematiky a vedy, ale strata blízkeho priateľa ho uvrhla do stavu hlbokého zármutku. „Musím ale venovať celú svoju energiu mojej práci, tak akoby bol nažive. Presne to by si želal, aby som urobil,“ napísal vtedy Alan svojej matke.
Morcomova smrť radikálne zmenila aj Turingove názory na duchovné otázky. Zdá sa, že predtým bol ochotný uznať existenciu Boha či posmrtný život. Smrť jeho priateľa ho ale posunula smerom k ateizmu. Turing začal študovať na prestížnej univerzite v Cambridge, pričom jeho hlavnou sférou záujmu bola matematika.
V roku 1936 vo svojom významnom článku „On Computable Numbers, with an Application to the Entscheidungsproblem“ predstavil prvý (zatiaľ teoretický) model výpočtového stroja (Turingov stroj), teda prvého počítača vôbec. Práve táto práca mala pre vývoj modernej informatiky a počítačov rozhodujúci vplyv.
Druhá svetová vojna
Do života Alana Turinga významne zasiahla druhá svetová vojna. Nacistické Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera si podrobovalo jeden európsky štát za druhým a brúsilo si zuby aj na Veľkú Britániu. Aj napriek odhodlaným prejavom a burcovaniu premiéra Winstona Churchilla boli vyhliadky spojeneckých armád veľmi zlé. Turing spolu s ostatnými vedcami a kryptografmi dostal pozvanie, aby sa zúčastnil prísne tajného projektu v Bletchley Parku, britskom centre na dekódovanie nacistických šifier.
Turing na základe svojich teoretických poznámok navrhol a zostrojil zariadenie zvané Bomba, ktoré malo oveľa väčšie šance prelomiť šifru. V zásade by sa jeho fungovanie dalo popísať nasledovne: človek do prístroja vložil nešifrovaný text, ktorý by ale mohol byť súčasťou šifrovaných správ. Následnou kombináciou rotorov a prepojovacích dosiek Enigmy sa vylúčili jasné nezmysly, ktoré by viedli do slepej uličky. Vedci sa tak mohli zamerať na iné kombinácie.
Turingovi a jeho tímu sa napokon Enigmu skutočne podarilo prelomiť, hoci to trvalo takmer dva roky. Niektorí analytici z Turingovho tímu už začínali prepadať zúfalstvu a mysleli si, že šifru nie je možné rozlúsknuť. Uvažovalo sa dokonca, že Bomba bude úplne odpojená. Turing sa teda listom obrátil na samotného Winstona Churchilla, ktorý okamžite jeho aktivity schválil a prikázal, aby mali vedci pod Turingovým vedením tie najlepšie podmienky na prácu.
Keď sa Enigmu podarilo prelomiť, išlo bez preháňania o rozhodujúci bod vo vojne. Bez vedomia Nemcov mali totiž Briti k dispozícii ich tajné správy o pohyboch vojsk, chystaných útokoch či plánoch. Vďaka tomu mohli prispôsobovať svoje plány aj oni. Podľa historikov bolo prelomením Enigmy zachránených približne 15 miliónov životov a samotná vojna bola skrátená minimálne o dva roky.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
