Vo veku 91 rokov zomrel posledný sovietsky líder Michail Gorbačov. Politik, ktorý sa zaslúžil o rozpad Sovietskeho zväzu (ZSSR), kolaps komunizmu v bloku a koniec studenej vojny, v utorok podľahol dlhej chorobe. Potvrdila to Ústredná klinická nemocnica v Moskve.
Gorbačov bol pri moci necelých sedem rokov. Kroky, ktoré za ten čas podnikol, mu priniesli svetové uznanie i opovrhnutie doma. „Vnímam sa ako muž, ktorý začal reformy, ktoré boli nevyhnutné pre krajinu, Európu a svet. Často sa ma pýtajú, či by som to začal celé odznova, ak by som to musel zopakovať. Vskutku áno. A s väčšou vytrvalosťou a odhodlaním,“ povedal Gorbačov pre agentúru AP v rozhovore v roku 1992, krátko po tom ako opustil úrad prezidenta Sovietskeho zväzu. Tento post, ktorý vznikol v roku 1990, zastával ako jediný človek.
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje na juhu Ruska. Do 15 rokov po škole pomáhal jeho otcovi jazdiť s kombajnom. Jeho práca mu už v 17 rokoch vyniesla Rad červenej zástavy práce, čo mu z časti pomohlo dostať sa v roku 1950 na Moskovskú štátnu univerzitu. Tam sa zoznámil s jeho manželkou Raisou a pridal sa do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ). V roku 1971 ho zvolili do Ústredného výboru KSSZ, o sedem rokov neskôr mal na starosti poľnohospodársku politiku zväzu a v roku 1980 sa stal úplným členom Politbyra.
Sovietskym lídrom sa stal ako 54-ročný, keď na poste generálneho tajomníka Ústredného výboru KSSZ nahradil zosnulého Konstantina Černenka. Krátko po tom, ako sa ujal moci, začal s jeho kampaňou na zlepšenie situácie v ZSSR so zmenami, ktoré sa do histórie zapísali ako glasnosť (otvorenosť) a perestrojka (prestavba).
Prepustil politických väzňov, umožnil otvorenú diskusiu o voľbách s viacerými kandidátmi, dal Sovietom slobodu cestovať, zastavil náboženský útlak, znížil jadrový arzenál, stiahol vojakov z Afganistanu, zriadil užšie vzťahy so Západom a nebránil pádu komunistických režimov vo východoeurópskych satelitných štátoch.
Reformy však dali priestor aj vzplanutiu dlho potláčaného etnického napätia v ZSSR, ktoré vyvolalo vojny a nepokoje na problémových miestach, ako je región južného Kaukazu. Po zvýšení cien a nedostatku spotrebného tovaru nasledovali štrajky a pracovné nepokoje. A hoci to nebolo v jeho pláne, napokon bol Gorbačov v roku 1991 svedkom rozpadu ZSSR.
V roku 1990 získal Gorbačov Nobelovu cenu za mier za jeho rolu pri ukončení studenej vojny. V roku 1996 kandidoval za prezidenta Ruska, no nezískal ani jedno percento hlasov. Venoval sa aj charite.
